V histórii sveta, teda Európy, bolo úplne normálne riadenie ekonomiky a štátu z kresla cirkevného činiteľa, cez bábky nazývané králi, či iné formy vládcov. A dnes? Pozrime sa na to. Na Slovensku máme obrovskú inštitúciu zvanú katolícka cirkev, či nejak podobne, ktorá má zastúpenie vo vláde republiky, ktorá plní ciele, čie? Ich ovečiek, či ako nazývajú svojich farníkov, určite nie.
Hral som sa s myšlienkou veľmi jednoduchou, ako môže byť viera, pardon, inštitúcia odvolávajúca sa na vieru súčasťou štátu, keď štát je základná právna organizácia zvrchovanej politickej moci a nemá nič spoločné s vierou?
Dobre, máme tu cirkev, jednu obrovskú sektu, ktorá je celosvetovo uznávaná, za to dobré (?), čo robí pre ľudí posledných sto rokov, spätne sa obzerať nebudeme, na ktorú platia občania dotáciami od štátu. Máme tu aj štátne organizácia, samosprávy a iné právne inštitúcie zastrešované našou republikou. Kde je rozdiel? Vo všetkých štátnych inštitúciách má občan právo vedieť, čo sa deje s jeho peniazmi, i keď tak ako tak, ale snaha tam je. Katolícka cirkev však jednoducho po škandále zrušenia trnavského biskupa povie, že nás nie je nič do ich interných záležitostí a v tichu si strážia svoje majetky a to, čo sa s nimi deje.
Riešenie? Úplná odluka cirkvi od štátu, zrušenie Vatikánskej zmluvy a úplné oslobodenie našej republiky zo spárov „kardinála Richelieu“. Tým nikto ľuďom vieru brať nebude, ani zakazovať, ako to bolo v minulosti, len sa oslobodíme a zahrnieme do sveta, ktorý nie je riadený prastarou mafiou.