Každý človek, ktorý kedy v živote študoval pozná výhodu študentov. Po preukázaní sa nejakým preukazom v kine, divadle, na rôznych akciách, či vo výnimočných prípadoch v obchodoch ste mohli získať zľavu. Čo si ja pamätám, v dávnejších dobách stačila preukážka prímestskej dopravy v kine či múzeu, na to aby videli že študujem, poprípade stačilo to, že ste bolí mladí a jednoznačne ste patrili medzi „študákov“ stredných či základných škôl. Pri študentoch vysokých škôl to už nie je tak jednoznačné, ale predsa každý študent VŠ je identifikovateľný nejakou tou univerzitnou kartou.
V dobách dávnych bolo normálne, že študenti mali zľavy na službách aj vo výške 75%, vo väčšine prípadov to bola polovička z ceny normálnej. Dnes sme radi, že nám niekde vrátia pár centov z ceny.
Zarazila ma v poslednej dobe taká maličkosť, ale stále sa k nej vo svojej mysli vraciam. Mám rád filmy, rád si ich vychutnávam s celkom dobrým zvukom a na peknom veľkom plátne. Kto nie? Na Slovensku poznáme zopár sietí multikín, ja budem hovoriť o tej ktorá sa týka mňa. A zároveň budem hovoriť o jednom projekte, „výhodnom“ pre študentov.
Ale od začiatku. V jeden pekný večer sme sa s priateľmi rozhodli ísť do kina a tak ako sme boli zvyknutí, šiel som kúpiť lístky vopred. Stál som pri kase a pýtal som si študentské lístky s tým, že počet preukazov som mal adekvátny k počtu kupovaných lístkov. No prvé, čo mladá predavačka spravila, bolo to, že otočila preukaz a povedala, že nemám dobrú známku. No ja som pozrel na ňu a vravím si, veď lístky v kine boli študentské pretože boli pre študentov. A teraz zrazu odo mňa požadujú známku? Nemal som potrebu ju kupovať, študentom som posledný rok a študentské zľavy som využíval po celý čas bez známky. A to najmä v kine, veď predsa nejaká známka ktorú si študent zaplatí nehovorí o tom, či je alebo nie je študent. Ako študenta ma preukazuje samotný preukaz, so známkou okrúhlou ktorá určuje platnosť môjho štúdia v danom akademickom roku. Tak sa zamýšľam. A čo študenti stredných škôl? Vezmime si, že reklamná agentúra živiaca sa študentmi má svoje siete roztiahnuté dostatočne pre vysokoškolských študentov, keďže základná identifikačná karta vysokoškolských študentov patrí danej firme (celosvetovému projektu, ďalej len „agentúra“), je len na študentovi, či si známku kúpi alebo dostane už spomínanú okrúhlu známku od svojej školy.
Takže, vstupenku do kina som si ako študent do teraz mohol kupovať s akýmkoľvek preukazom, ale odteraz len so zaplateným preukazom. A čo ma najviac hnevá je to, že sám som bol predajcom v jednej predajni, kde sme mali ceny pre študentov, a tak isto aj reklamu s reklamnou agentúrou, ktorá predáva hranaté známky. Nebol problém tovar predávať so zľavami študentom stredných škôl alebo vysokých škôl, keďže študentské zľavy sme mali aj pred tým a potom, keď sa podpísala zmluva s reklamnou agentúrou, mali sme požadovať hranaté známky, ale prečo, keď dané zľavy poskytujeme stále študentom? A študentov neidentifikuje známka okrúhla, alebo hranatá, alebo trojuholníková, ale študentov identifikuje ich štatút, že sú študenti.
V závere, je to jednoduché, som študent a do kina nemôžem ísť na študentskú zľavu, lebo nemám prolongačnú známku zakúpenú za smiešnu sumu od reklamnej agentúry, ktorou by som vlastne platil reklamu kinu a iným firmám, čo nie som ochotný, lebo som si vedomý toho, že danú zľavu mi poskytujú tie firmy samé zo svojich nákladov a reklamná agentúra im nič neuhrádza spätne, čiže by im mohlo byť jedno, či na tom preukaze máte trojuholník alebo pentagram.
Malo by ísť o to, že chcem zvýhodniť študenta a pritiahnuť si ho, akokoľvek, akoukoľvek cestou. A nie povedať mu pri kase, áno, máme v cenníku „Študenti (držitelia kariet ****, ****, … )“ , doteraz tam boli len študenti, a vidíme že Ste študent, ale nemáte takú nálepku akú máte mať, tak Vám musíme predať lístok bez zvýhodnenej ceny. Kašľať na tie drobné, či v kine či to čo by som mal platiť agentúre, ide o princíp. A vlastne aj o tie drobné, mohlo by to byť jedno pivo…