Už odmlada sledujem svoje okolie, čo sa „lásky“ a vzťahov týka. Je krásne pozorovať to a učiť sa na iných. Ja osobne mám rád školu praxe, školu hrou, ako by to major Majsner povedal. Čiže je krajšie učiť sa sám na sebe a prežívať to čo vidím na svojom okolí, ibaže, s aplikovaním toho, čo som sa naučil sledovaním iných. A mám odskúšané, že som dokázal teoretické poznatky aplikovať v praxi, bolo to pekné, zaujímavé, a úplne to splnilo moje prognózy a očakávania.
Som sa zabočil, tam kam som nechcel. Problém ktorý si začínam všímať na svojom okolí. Dvaja mladí ľudia sa „ľúbia“, tak začnú žiť svoj spoločný život. Hovorme si čo chceme, ja si myslím, áno, život môžeme žiť spolu, ako dve osoby ktoré si rozumejú a sedia, nie však žiť ho ako jedna osoba, a to môžem vysvetliť na konkrétnych a banálnych príkladoch.
V dnešnej dobe je virtuálna realita a virtuálna osobnosť dostatočne dôležitá. A aj napriek tom vídam na facebooku novovzniknuté profily po pár dňoch či týždňoch od oznámenia o vzťahu dvojice. Áno myslím tým profily aka „Saška a Dodko“ , „Peter a Janka“ , „Jurko a Ferko“. Ľudia sa proste na nátlak jedného z dvojice zbavia svojej virtuálnej identity. Svojho súkromia. A ono, keď sa na to bližšie pozrieme, nezbavujú sa len svojej virtuálnej identity, ale zbavia sa svojej identity celkovo. Je to jednoducho symptóm toho, že vzťah nie je vyrovnaný, ale je o nadradenej a podradenej osobe, charaktere. Ak teda môžeme nazývať človeka, ktorý prevezme kontrolu nad iným človekom natoľko, že mu nedokáže dopriať ani čiastočné súkromie pre jeho vlastnú identitu.
Každý pozná klasiku v partii, jeden z nás sa zaláskuje a jeho život v svorke končí, jednoducho sa ten človek stratí a niet ho. Čo je podľa mňa úplne neprirodzené. Ľudia žijú v spoločnosti, spoločenstvách, svorkách. Ak sa stane, že človek sa obmedzí kvôli inému človeku natoľko, že sa vzdá všetkého, nejde o lásku ale o hlúposť.
Vzťah by nemal byť o tom, aby sa v ňom ľudia vzájomne obmedzovali, ale o tom aby sa chápali, podporovali a dokázali si dôverovať a tolerovať sa navzájom. Samozrejme, orezať potreby druhej osoby vo vzťahu podľa šablóny tých mojich z množstvom zárezov a výrezov ktoré sa nedokážu prekrývať, lebo na jednej strane pretŕčali alebo inde chýbali, je veľmi jednoduché, ak je tá druhá osoba hlúpa a naivne zaláskovaná.
Dostávam sa k jadru, spomínal som orezávania a obmedzovanie sa navzájom. A spomínal som aj prax, ktorú pozorujem okolo seba. Ako vravievam, ľudia sú zábava a moje hobby. Preto pozorujem svoje okolie. Zbieram informácie. Je krásne byť zaľúbený, dokonca do takej miery, že si spojíme profil na facebooku, na čo sú nám dva, veď sme už jedna identita ( kontrola súkromia, založená na nedôvere a upodozrievaní sa, vo väčšine prípadov navrhnutá a začatá leadrom, ale samozrejme, aj druhá polovica vzťahu v tom vidí opodstatnenie, je to obojstranná čepeľ), ďalej to pokračuje tým, že sa obmedzia kontakty a priatelia druhej polovice vzťahu a začne byť totálne závislá na leadrovi. Predsa vlk bez svorky v divočine neprežije, nemá na výber, musí sa uchýliť k leadrovi.
Nedôvera a z nej vyplývajúca žiarlivosť sa stáli tým, čo vedie tento vzťah, mimo tej lásky. Povedzme si úprimne, každý z nás pri hodnotení kohokoľvek iného používa ako základnú mierku hodnotenia sám seba, áno, porovnávame všetko a každého sami so sebou. To je základ, na ktorý sa namotávajú mechanizmy zmien uhlov pohľadu a dosiahnutie čo najobjektívnejšieho hodnotenia osôb či udalostí. Takže, príklad z praxe.
Moja láska nesmie byť s priateľmi ani sa zúčastňovať žiadnych spoločenských akcií bez mojej osoby, pretože by som nestrpelo to, že by sa správala tak ako ja…
Len sa to nabaľuje, obmedzovanie styku s priateľmi, obmedzovanie v socialno-spoločenskom styku, obmedzovanie v pracovnom styku, život medzi štyrmi stenami so mnou a s nikým iným, ak von tak len so mnou ale po nátlaku na mňa z čoho bude len nervozita žiadne vzájomné porozumenie.
Divili by ste sa ale tento obraz čo tu vykresľujem som pozoroval na viacerých prípadoch. A vo väčšom pomere, keď sa zaláskovanej osobe podarilo otvoriť oči a objektívne zhodnotiť čo sa deje vysvitlo, že žiarlivosť a obmedzovanie zo strany leadra bolo vysoko opodstatnené jeho nedôverou stavanou na vyššie spomínanom princípe hodnotenia.
Vzťah nie je o tom, ako sa dokážeme vzájomne obmedziť, ale o tom, ako si dokážeme porozumieť a podporiť, dôverovať si a „ľúbiť sa“. Sloboda a vlastná identita, a dokonca aj súkromie, to tvorí našu osobnosť, o ktorú mnohí ľudia prídu vďaka svojej hlúposti, a čo je krajšie, že ak sa nestane nejaká šťastná náhoda, tak o ňu prídu definitívne, až do smrti, jak sa vraví…